Greenwashing Slovnaftu: Linz nie je zelený príklad, ale varovanie

Keď sa o tomto press-tripe dozvedeli miestni občania zo spolku Extinction Rebellion Linz, odmietli sa prizerať, ako je ich mesto využívané ako marketingový nástroj pre zisk ropného koncernu. Spolu so Znepokojenými matkami zorganizovali „alternatívnu tlačovú konferenciu“ priamo v Linzi, aby upozornili na zavádzajúce tvrdenia Slovnaftu a uviedli ich na pravú mieru. Zúčastneným novinárom rozdali letáky s informáciami o spaľovni.

Základným rozdielom medzi týmito dvoma spaľovňami je, že spaľovňa v Linzi je verejná infraštruktúra, ktorej cieľom je poskytovať službu obyvateľom, nie maximalizovať zisk. Naproti tomu plánovaná spaľovňa Slovnaftu by bola súkromnou investíciou, kde je zisk hlavným motívom. Model orientovaný na maximalizáciu zisku má zásadné dôsledky. Pre takéto spaľovne je najviac ekonomicky efektívne, ak idú na plný výkon, čo znamená, že spália aj materiál, ktorý by sa dal recyklovať či kompostovať či inak zhodnotiť.

Linz spaľuje komunálny odpad predovšetkým z vlastného mesta. Bratislava už spaľovňu komunálnych odpadov má, a do spaľovne Slovnaftu by bolo nutné odpad dovážať zo vzdialenosti desiatok a dokonca až 170 kilometrov, čo by znamenalo ďalšie emisie z dopravy a zvýšené zaťaženie ciest.

Kritika aj priamo v Linzi  

„Dovážať odpad zo stoviek kilometrov a spaľovať ho v Bratislave za jediným účelom dosiahnutia zisku a ešte to nazývať zeleným riešením? Slovensko nepotrebuje ďalšie kapacity spaľovní komunálneho odpadu, do roku 2035 sa zaviazalo, že musí zvýšiť podiel recyklácie na 65 %. Spaľovňa Slovnaftu tento cieľ brzdí a prináša riziko dovoru odpadu zo zahraničia.“ hovorí Dorota Osvaldová, členka kolektívu Znepokojené matky.

Ani samotná linecká spaľovňa nie je bez problémov. Štúdia Köfinger et al. (2018) poukazuje na to, že kvôli tzv. „must-run“ podmienke má spaľovňa prednosť pri dodávke tepla do siete, čo blokuje využitie čistejších zdrojov tepla.

Ďalšia štúdia Blasenbauer et al. (2024) upozorňuje, že v rakúskom zmesovom odpade končí až 110 000 ton plastových obalov ročne, ktoré by bolo možné recyklovať. Namiesto ekologickejšiej recyklácie sa odpad spáli.

Tieto údaje jasne ukazujú, že spaľovňa nie je zelené riešenie — je to riešenie na konci rebríčka odpadového hospodárstva, ktoré môže blokovať lepšie alternatívy.

Znepokojené matky a Extinction Rebellion Linz vyzývajú Slovnaft a zodpovedných politikov, aby prestali zneužívať verejnosť prostredníctvom greenwashingu a aby namiesto ďalších spaľovní investovali do:

• zníženia produkcie odpadu,

• zvýšenia miery recyklácie a kompostovania,

• rozvoja čistejších a udržateľnejších riešení pre klimatickú budúcnosť Slovenska.

Zdroje:

Blasenbauer, D., Lipp, A.-M., Fellner, J., Tischberger-Aldrian, A., Stipanović, H., & Lederer, J. (2024). Recovery of plastic packaging from mixed municipal solid waste. A case study from Austria. Waste Management, 180, 9-22. https://doi.org/10.1016/j.wasman.2024.02.040

Köfinger, M., Schmidt, R. R., Basciotti, D., Terreros, O., Baldvinsson, I., Mayrhofer, J., Moser, S., Tichler, R., & Pauli, H. (2018). Simulation based evaluation of large scale waste heat utilization in urban district heating networks: Optimized integration and operation of a seasonal storage. Energy, 159, 1161-1174. https://doi.org/10.1016/j.energy.2018.06.192