NIE SPAĽOVNI SLOVNAFTU

MŽP HOVORÍ ÁNO – MY HOVORÍME NIE!

Spaľovňa odpadu v Slovnafte postúpila ďalej v povoľovacom procese. Ministerstvo životného prostredia v procese EIA odsúhlasilo tento škodlivý a zbytočný projekt. Niektoré pripomienky len zobrali na vedomie a ďalšie odôvodnili zavádzajúcimi a nekompletnými štúdiami.

Slovnaft chce vo svojom areáli chce postaviť “Centrum energetického zhodnotenia odpadov”, najväčšie na Slovensku, kde plánuje spaľovať až 316 700 ton odpadov ročne, a to vrátane nebezpečných odpadov. Zdravie obyvateľov a obyvateliek Bratislavy a okolitých obcí je dlhodobo negatívne ovplyvňované rafinériou Slovnaft, výstavba spaľovne situáciu ešte zhorší. 

👉PODPÍŠTE PETÍCIU – PREJAVTE SVOJ NESÚHLAS:

https://www.mojapeticia.sk/campaign/nie-spalovni-nebezpecneho-odpadu-v-slovnafte—chranme-nase-zdravie-a-zivotne-prostredie!/7d479ba5-bedc-4357-8749-3bbd1ab36327

STÁLE PLATÍ, ŽE SPAĽOVŇA JE:

🔥 ZBYTOČNÁ, pre Bratislavu a okolie máme dostatočné kapacity energetického zhodnocovania nerecyklovateľných odpadov, v regióne nie je a NEBUDE dostatok odpadov pre ďalšiu spaľovňu. Projekt počíta z dovozom z miest vzdialených viac ako 100 km – napríklad z Považskej Bystrice (cca 170 km), Levíc (cca 150 km), Trenčína a Partizánskeho (cca 130 km), čím neúmerne zvyšuje uhlíkovú stopu dovážaných odpadov. Nerešpektuje ani existujúcu spaľovňu OLO v Bratislave , ani ďalšie možnosti spaľovania vytriedeného komunálneho odpadu v existujúcich 3 cementárňach v zvozovom regióne.

Pri tomto projekte hrozí:

🔥 RIZIKO DOVOZU ODPADOV z iných krajín, najmä z Maďarska, pretože Slovnaft partí pod maďarský MOL Group

🔥 RIZIKO OHROZENIA ZDRAVIA OBYVATEĽSTVA v širšom okolí, najmä toxickými látkami vypúšťanými do ovzdušia, ktoré sú zdokumentované mnohými vedeckými štúdiami

🔥 RIZIKO POTLÁČANIA ČISTEJŠÍCH RIEŠENÍ – opätovného používania výrobkov a obalov, recyklácie, kompostovania a pokročilejších technológií úpravy odpadu či dotrieďovania.

🔥 ZHORŠENIE KLIMATICKEJ ZMENY, emisiami skleníkových plynov, pričom účinnosť výroby energie je nízka. Žiadny relevantný dokument nepovažuje výstavbu zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov za pozitívny krok v riešení klimatickej krízy.

🔥 JEJ UMIESTNENIA priamo na Žitnom ostrove a JEJ BLÍZKOSTI K CHRÁNENÝM ÚZEMIAM tzv. Ramsarskej lokality Dunajské Luhy, ktoré je súčasťou siete Natura 2000

Ak sa odpad spáli, nezmizne a nezmizne ani potreba skládkovania. Vzniká nový, miestami nebezpečnejší  odpad, škvara a toxický popolček, ktorý sa musí skládkovať, v horšom prípade využívať v cestnej infraštruktúre, čo je ešte problematickejšie. 

SÚ LEPŠIE RIEŠENIA

V prvom rade musíme produkciu komunálnych odpadov znižovať, rozvíjať opätovné používanie výrobkov a zvyšovať mieru recyklácie. Stanovili sme si cieľ recyklovať najmenej 65 % komunálnych odpadov do roku 2035. Najlepšie regióny v Európe dosahujú úroveň vytriedenia odpadov pre recykláciu približne 90 % a chcú ju zvyšovať. Slovensko bolo v roku 2021 len na úrovni 48,9%.

Potrebujeme skutočné a efektívne riešenia, spaľovňa ním NIE JE ❌

 Verejné prerokovanie sa bude konať už v stredu 16.4.2025 o 10:00, v Mezaníne Primaciálneho paláca (1. poschodie), Primaciálne námestie 1, BA (POZOR, MŽP to má na enviroportáli uvedené nesprávne!)

PRÍĎTE!

Zdieľajte prosím svojim známym – väčšina ľudí o tomto projekte vôbec nevie. Chráňme naše životné prostredie!

Viac si prečítajte v často kladených otázkach FAQ.

Tu je mapa existujúcich a plánovaných spaľovní.

Prečítajte si článok pani Medovičovej,odborníčky na odpadové hospodárstvo.

Tu je plagát, ktorý si môžeš stiahnuť a vyvesiť v okolí!

Kraje z ktorých navrhovateľ plánuje zvážať odpady budú mať už v najbližších rokoch dostatočné kapacity pre odklon komunálnych, objemných a ďalších odpadov zo skládok. Existujúce a nové kapacity, ktoré budú spolu odkláňať odpady zo skládok v regiónoch západného Slovenska a nie sú zohľadnené v správe o hodnotení predstavujú 468 650 ton odpadov ročne. Spolu to predstavuje väčšie množstvo odpadov než s akými počíta správa o hodnotení pre CEZO Slovnaft pre odklon zo skládok zmesového komunálneho a obj. odpadu v r. 2035 (320 000 t/r v prvej metodike 270 000 t/r v druhej).

Navrhovateľ sa nevysporiadal s dôležitými pripomienkami požadujúcimi preukázanie opodstatnenosti navrhovanej činnosti v danej lokalite. Pre navrhovanú činnosť a zvozovú oblasť je lokalita v Slovnafte najnevhodnejšou lokalitou v oblasti západného Slovenska zo všetkých možných:

– Bola by vzdialená len niekoľko stoviek metrov od už existujúcej spaľovne komunálnych odpadov OLO, z väčšiny s rovnakými vstupnými odpadmi, ktorej prevádzkovateľ pracuje na ďalšom zvýšení jej kapacity na 180 000 ton odpadov ročne tak, že dokáže pokryť potreby celého BSK pre zmesový komunálny a objemný odpad.

– Bola by mimo územia, z ktorého by sa mala zvážať drvivá väčšina plánovaných vstupných odpadov, nadmerne vzdialená od mnohých miest a obcí zvozovej oblasti (aj 170 – 190 km), čím je v rozpore s princípom blízkosti a sebestačnosti

– Bola by na území s už existujúcou environmentálnou, zdravotnou a dopravnou záťažou, v ktorej by spôsobila ďalšie zbytočné zvýšenie, a s vysokou hustotou obyvateľstva (približne 2000 obyvateľov/km²).

– Bola by lokalizovaná na území chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe. Výstavba novej predimenzovanej spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov Slovnaftu v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov je v rozpore min. s účelom a charakterom zákona č. 305/2018 Z.z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.

Správa o hodnotení obsahuje chybné výpočty, zle používané výpočtové vzorce, chybné vstupné dáta a navrhovateľ si miestami odporuje v dátach. Týka sa to ako klimatickej štúdie, tak častí o toxických látkach.

Všetky tri hlavné výpočty emisií skleníkových plynov v klimatickej štúdii správy o hodnotení sú chybné a nepravdivo podsúvajú menší negatívny vplyv na klímu plánovanej spaľovni, a naopak na základe nekorektných dát podsúvajú prehnane vysoké emisie skleníkových plynov porovnávaným alternatívam. Taktiež v správe chýba výpočet uhlíkovej stopy vrátane dopravy, ktorá by pre nevhodnú lokalizáciu mimo zvozového územia bola nadmerne veľká, čo je chyba ktorá zastiera skutočný vplyv navrhovanej činnosti na klímu

Súčet emisií CO2 zo spaľovania zmesového komunálneho odpadu by bol podľa priemernej hodnoty uvádzanej IPCC 88 810 ton emisií CO2/rok. K tomu je potrebné pripočítať emisie zo spaľovania plastového obalového odpadu v rozmedzí 12 000 – 14 000 ton fosílneho CO2 ročne a emisie zo spaľovania 11 000 ton plastov a kompozitov z priemyslu, v množstve ďalších tisícov ton fosílneho CO2/rok. V prípade, že vstupné odpady s názvom „Obaly, farby, kontaminované frakcie, nebezpečné látky z priemyslu a komunálnej sféry“ budú obsahovať aj plasty, budú predstavovať zdroj ďalších emisií CO2. Ďalšie emisie fosílneho CO2 budú uvoľňované zo spaľovania kalov z údržby a čistenia Slovnaftu, ktorých časť bude obsahovať aj ropné látky. Emisie skleníkových plynov z navrhovanej spaľovne komunálnych a priemyselných odpadov by predstavovali viac než 100 000 ton fosílneho CO2 ročne. Navrhovaná spaľovňa odpadov CEZO Slovnaft by emisie skleníkových plynov v sektore odpadov (vzhľadom na povinnú úpravu odpadov prd skládkovaním, ďalšie opatrenia a väčšiu uhlíkovú náročnosť spaľovní komunálnych odpadov oproti skládkam, nehovoriac o recyklácii, po roku 2035) a energetiky (elektroenergetika bude po roku 2030 a hlavne 2035 prakticky dekarbonizovaná) zvýšila, nie znížila a emisie CO2 by nenahradila.

Navrhovaná spaľovňa komunálnych a priemyselných odpadov s využitím energie CEZO Slovnaft predstavuje s kapacitou 316 700 t/rok riziká súvisiace s nedostatkom vstupných odpadov (predovšetkým zmesových, objemných), a následnými aktivitami potláčania triedeného zberu, recyklácie a iných čistejších spôsobov nakladania s (primárne komunálnymi) odpadmi. Nedostatok vstupných odpadov pre navrhovanú činnosť CEZO Slovnaft môže tiež viesť za istých okolností k snahám o dovážanie odpadov zo zahraničia do navrhovanej spaľovne.

Nedostatky obsahuje správa o hodnotení aj v oblasti toxických látok produkovaných navrhovanou spaľovňou odpadov CEZO Slovnaft. Správa často namiesto uvádzania konkrétnych informácií a dát z referenčných technológií len odkazuje na upresnenie vplyvov v neskorších fázach povoľovacích procesov, do ktorých však bude mať verejnosť obmedzenejší prístup. Vo veci toxických látok uvádza niektoré chybné výpočty, chýba monitoring emisií niektorých perzistentných organických polutantov aj keď je zo vstupných odpadov zrejmé že ich bude produkovať, chýba presnejšie dlhodobé monitorovanie chlórovaných dioxínov. Nehodnotila hlavnú expozičnú cestu pre perzistentné organické polutanty – potravinový reťazec a nezaoberala sa viacerými novými toxickými látkami.

Správa o hodnotení nezohľadňuje vplyv cieľov a opatrení viacerých strategických a legislatívnych dokumentov EÚ resp. ich zohľadňuje nedostatočne. Ide napríklad o Smernicu EÚ o systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov; Prílohy IV a V k nariadeniu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (2019) o nových pravidlách pre perzistentné organické znečisťujúce látky a nakladanie s odpadom; Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (2020); či Oznámenie Komisie „ Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve“.