24.6.2026
Naša členka, urbanistka Ivana Nemethová zastupovala Znepokojené matky na konferencii „Degrowth: bridging green and just in Central and Eastern Europe” v Krakove, kde mala prednášku o našich aktivitách a aj o rodovo-citlivom plánovaní verejných priestorov.
Konferencia sa konala na Jagellonskej univerzite a sa zaoberala rôznymi témami týkajúcimi sa degrowthu – nerastovej ekonomiky, rodovej rovnosti, klimatickej a sociálnej spravodlivosti, ktoré sa snažíme presadzovať. Na konferencii bola početná účasť zo Slovenska, z krajín strednej Európy, ale aj z celého sveta. Bol to týždeň naplnený bohatými diskusiami, inšpiratívnymi stretnutiami a príjemnými chvíľami.
V prvej prednáške “Endless Love as Political Force: Maternal Activism and Climate Justice in Slovakia” (Nekonečná láska ako politické hnutie: Aktivizmus matiek a klimatická spravodlivosť na Slovensku) predstavila našu organizáciu, ciele a aktivity.
Prečítajte si abstrakt:
V strednej a východnej Európe sa klimatická politika často predstavuje ako niečo abstraktné, nákladné alebo vnucované „shora“. V spoločnostiach formovaných ekonomickou neistotou a politickou nedôverou môžu výzvy k systémovým zmenám ťažko rezonovať mimo aktivistických alebo akademických kruhov. Skúsenosť Znepokojených matiek však ukazuje, že environmentálna politika môže začať inak: z starostlivosti, každodenného života a túžby chrániť zdravie detí.
Znepokojené matky vznikli z konkrétnych obáv – nečinnosti v oblasti klímy, znečistenia ovzdušia, nebezpečných ulíc a nedostatku zelených priestranstiev. Namiesto toho, aby sa primárne odvolávali na technické alebo ideologické pojmy, iniciativa spája environmentálnu degradáciu s každodennými skúsenosťami rodičovstva, mobility a verejného priestoru. Týmto spôsobom robí klimatické a environmentálne otázky hmotnými, vzťahovými a emocionálne zakotvenými.
Dôležité je, že tento aktivizmus nie je poháňané len hnevom. Praktizuje sa s humorom, láskou a kreativitou. Prostredníctvom hravých vizuálnych akcií, umeleckých intervencií a posolstiev založených na starostlivosti si skupina buduje inkluzívnu a uvoľnenú verejnú prítomnosť. Táto afektívna a estetická dimenzia pomáha znižovať bariéry zapojenia a otvára environmentálnu politiku tým, ktorí by sa inak mohli cítiť vylúčení alebo preťažení.
Skupina kombinuje mobilizáciu zdola, verejné kampane, spoluprácu s odborníkmi a dialóg s volenými zástupcami. Jej požiadavky – čistejšie ovzdušie, bezpečnejšie ulice, menšia závislosť od áut a lepšie verejné služby – odrážajú kľúčové princípy degrowth (nerastu), aj keď nie sú vždy takto explicitne označené: prioritizácia zdravia pred ziskom, starostlivosti pred spotrebou a kolektívneho blaha pred krátkodobým ekonomickým prínosom.
Tento príspevok reflektuje materinský aktivizmus ako most medzi environmentálnymi hnutiami, sociálnou spravodlivosťou a širšími komunitami. Kladie otázku, ako prístupy založené na starostlivosti – prepojené s humorom, jemnosťou a umeleckým vyjadrením – môžu napádať predstavu, že zelená transformácia si vyžaduje obete, a namiesto toho ju prezentovať ako zlepšenie každodenného života. Práve takto prispievajú Znepokojené matky k tomu, aby sa degrowth stal praktickým, dostupným a zakoreneným v skúsenosti obyvateľov regiónu.
Ivana mala zároveň odbornú prednášku na tému, ktorej sa venuje ako doktorandka na Slovenskej technickej univerzite: “Reclaiming Urban Space: Active Mobility, Degrowth and Spatial Justice in Central Europe”(Znovuzískanie mestského priestoru: Aktívna mobilita, degrowth a priestorová spravodlivosť v Strednej Európe”).
Abstrakt: V strednej a východnej Európe sa často koncipujú klimatické opatrenia a sociálne blaho ako protichodné priority, čo odráža postsocialistické vývojové trajektórie a aspiračné ekonomické konvergencie. V Bratislave sa automobilová doprava hlboko zakorenila v mestskom plánovaní aj v sociálno-priestorových predstavách. Mesto v súčasnosti eviduje viac ako 360 000 osobných automobilov – viac ako 700 na 1 000 obyvateľov, čo je takmer dvojnásobok oproti Viedni – hoci viac ako polovica denných presunov je kratšia ako päť kilometrov. Tento model závislosti od áut generuje značné environmentálne externality, riziká pre verejné zdravie, priestorovú fragmentáciu a zvyšujúcu sa expozíciu mestskému teplu.
Táto práca vychádza z degrowth ako rámca pre prelínanie ekologickej udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti a konceptualizuje trasformáciu na udržateľnú mobilitu ako otázku distributívnej a priestorovej spravodlivosti, nie len ako technologickú substitúciu. Aktívne mobility – chôdza a cyklistika – sú environmentálne udržateľné, priestorovo efektívne a ekonomicky dostupné, no zostávajú štrukturálne marginalizované v dopravnej politike a investíciách. Prerozdelenie cestného a parkovacieho priestoru smerom k pešej mobilite, cyklistickým sieťam a modro-zelenej infraštruktúre predstavuje hmotné prerozdelenie mestských zdrojov a redefiníciu kolektívnych priorít.
Analýza d’alej zdôrazňuje genderové a intersektionálne dimenzie mobility. Empirické dôkazy ukazujú, že ženy častejšie využívajú chôdzu a verejnú dopravu, ich cesty sú komplikovanejšie, tvoria ret’azce presunov a stretávajú sa s konkrétnymi bariérami v oblasti bezpečnosti a prístupnosti, ktoré boli v plánovacej praxi historicky prehliadané.
Prostredníctvom umiestnenia bratislavskej transformácie do širších regionálnych dynamík v strednej Európe, táto práca argumentuje, že zníženie závislosti od áut predstavuje stratégiu orientovanú na degrowth, ktorá napreduje ekologickej odolnosti, priestorovej spravodlivosti a plánovanie mesta s dôrazom na starostlivosť a každodenný život.
Veľa sa diskutovalo o tom, čo môže priniesť stredná a východná Európa do debát o degrowthe. Svojimi skúsenosťami s postsocialistickou transformáciou, ale aj tradíciami sebestačnosti, starostlivosti, odolnosti, solidarity a kritickými pohľadmi na rozvoj máme veľký potenciál pre tvorbu poznania a inovácií pre socio-ekologické transformácie.
Ďakujeme organizačnému výboru za to, že prvú stredoeurópsku konferenciu o degrowthe urobili tak úspešnou.
Foto: Wiktor Wolanin
