Znepokojená
Veron

Ahojte, volám sa Veron a som znepokojená.
Som znepokojená odkedy si pamätám. Moje prvé spomienky z detstva sú plagáty o ochrane prírody v izbe mojej staršej sestry. Spomínam si, ako som na základnej škole dobrovoľne a premotivovane robila projekty o separovaní odpadu, topiacich sa ľadovcoch a ohrozených pandách. Vyrastala som v rodine, kde rešpekt k prírode bola samozrejmosť a naivne som verila, že tak to musí predsa mať každý človek. Neverila som, že sú ľudia, ktorí by vedome nášmu domovu ubližovali a globálne otepľovanie som vtedy chápala len ako zvláštnu nešťastnú náhodu.
Z tejto detskej naivity som pomerne rýchlo vyrástla a bola to pre mňa veľká rana. Čím viac som sa dozvedala o dopadoch klimatickej krízy, tým viac ma prepadala beznádej. Strácala som v živote radosť a vidinu lepších zajtrajškov prevalcovali katastrofické scenáre a tragické udalosti, ktorých som v správach videla stále viac. Už som nevidela zmysel bojovať za záchranu ekosystémov, keď som videla len ich ničenie. Všetka snaha zanietených jednotlivcov mi pripadala márna.
V záujme zachovania si aspoň nejakej psychickej pohody, môj záujem o enviro témy som radšej utlmila. Zostala som len pri šetriacich opatreniach a individuálnych eko riešeniach, ktoré pre mňa a partnera boli splniteľné. S manželom sme vegáni, nemáme auto, neplýtvame surovinami a energiou, kupujeme z druhej ruky, nelietame a na dovolenky chodíme vlakom po Slovensku. Pestujeme si dobrovoľnú skromnosť a tešíme sa z maličkostí aj v časoch krízy, vojny, pandémie…
Ako mnoho iných rodičov, aj ja si dovolím tvrdiť, že v momente ako som prvýkrát držala v rukách svojho syna, sa mi zmenil celý svet. A okrem nekonečnej lásky ma okamžite zaplavilo aj nezlomné odhodlanie spraviť preňho svet lepším. Odrazu opäť malo zmysel bojovať. Vzdať sa už pre mňa neprichádzalo do úvahy.
Ale vedela som, že sama sa v tom klimatickom žiali opäť stratím a tak som hľadala pomocnú ruku. A našla som.
Znepokojené matky ma medzi seba privítali s otvorenou náručou a paradoxne medzi znepokojenými som našla pokoj, útechu, porozumenie a pocit bezpečia. Pocit, že nie som na všetky problémy sveta sama, a že spoločne môžeme niečo zmeniť.

Občianske združenie

OZ Znepokojené matky
Povraznícka 3052/14 81105 Bratislava
info@znepokojene.sk

Podpor naše aktivity!

Takto nám pomôžete realizovať kampane a vytvárať aktívne hnutie. Aj pravidelné euro mesačne môže výrazne pomôcť nášmu zápasu o lepšiu budúcnosť.

2021 © Znepokojené Matky
Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies.