máj 2021
Chceme žiť v zdravom a bezpečnom meste.
Spolu s Greenpeace Slovensko a Cyklokoalícia sme jedno májové ráno merali rýchlosť na nábreží v Bratislave. Poukázali sme tak na potrebu opatrení, ktoré spomalia automobilovú dopravu a zvýšia bezpečnosť na cestách.
Na tento problém a tiež na absenciu dlhodobej vízie, poukazujú aj zahraniční experti v reporte o udržateľnej mobilite v Bratislave, ktorý poskytuje súhrn odporúčaní, ktorými by sa Bratislava mohla inšpirovať od iných európskych miest:
greenpeace.org/slovakia/publikacia/4110/udrzatelna-mobilita-v-bratislave-publikacia/
Report sme po meraní odovzdali námestníčke primátora, Lenke Antalovej Plavúchovej. Našu iniciatívu privítala a neskôr sme sa niekoľko krát stretli aj s Ďalšími zástupcami magistrátu, vrátane pani viceprimátorky pre dopravu Tatiany Kratochvílovej. Report sumarizuje súčasný stav a poskytuje porovnania s inými mestami, ako Krakov, Brno, Drážďany, Budapešť alebo Viedeň a súhrn odporúčaní, ktorými by sa Bratislava mohla inšpirovať.
Dopravná situácia v Bratislave a na Slovensku patrí dlhodobo medzi najhoršie v Európskej únii. Hlavné mesto už roky trápi vysoká úmrtnosť chodcov, znečistené ovzdušie a zvyšujúci sa počet áut na cestách. Počet automobilov evidovaných v Bratislave stúpol z približne 181 000 vozidiel v roku 2005 na približne 294 000 vozidiel v roku 2017.
Napriek tomu, že v Bratislave sa deje veľa pozitívnych zmien, stále nevidíme, že by primátor Vallo dával dostatočný dôraz na zastavenie nárastu automobilovej dopravy. Niektoré mestá dokázali pandémiu využiť na pozitívnu zmenu a verejný priestor začali meniť tak, aby slúžil viac peším a cyklistom.
Pandémia sa pomaly končí, a my si chceme dať dole rúška, ale môžeme, keď je tu zlá kvalita ovzdušia kvôli doprave? Chceme mať zdravé, bezpečné a inkluzívne mesto pre nás a naše deti a zároveň musíme aktívne znižovať emisie a adaptovať sa na zmenu klímy.
Na Vajanského nábreží je v rámci zóny 30 paradoxne povolená päťdesiat kilometrová rýchlosť. Cieľom bolo upozorniť vedenie hlavného mesta na potrebu zón 30 slúžiacich na spomalenie a zvýšenie bezpečnosti dopravy, najmä v centre mesta, okolí škôl a v blízkosti obytných zón. Na týchto miestach vodiči často porušujú predpísanú rýchlosť, čo ukázalo aj dnešné meranie, počas ktorého organizácie namerali rýchlosť až 92 km/h v centre mesta, ktoré by malo slúžiť najmä ľuďom, nie autám.
Dopravný systém, ktorému dominujú osobné autá, je jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy a pri obnove po pandémii na to nesmieme zabúdať.
AKÁ JE VÍZIA BRATISLAVY? TÁ NAŠA JE UDRŽATEĽNÁ.
Keď sme začali robiť túto kampaň s Cyklokoalícia a Greenpeace Slovensko , prvá vec, čo sme sa zhodli, že nám nejde o boj proti vodičom. Naozaj nie. Auto je v súčasnosti pre mnohých ľudí najrýchleší, najpohodlnejší a najbezpečnejší spôsob prepravy. Každý má svoje dôvody a nútiť niekoho nasilu sa nedá. Avšak nárast automobilovej dopravy nie je udržateľný a má veľa negatívnych dôsledkov na náš život. Potrebujeme plánovať lepšie.
Zo skúseností z iných miest vyplýva, že pokiaľ sa podarí spraviť udržateľné formy dopravy ako je chôdza, bicykel či MHD prístupnejšie a bezpečnejšie, ľudia svoje návyky zmenia radi. Pretože je to pre nich príjemnejšie a lacnejšie ako byť v zápche a hľadať parkovanie. Ide nám o spravodlivé rozdelenie nášho verejného priestoru, ktoré vo veľkej miere okupujú cesty a parkoviská, a ostatní obyvatelia sa tlačia na úzkych chodníkoch, kde už prebieha vojna cyklistov, kolobežkárov a chodcov. Toto nie je mesto, v akom chceme žiť.
Napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť chodcov, štatistiky pre Bratislavu, ako aj celé Slovensko nie sú priaznivé:
V rokoch 2015-2019 bolo v Bratislave usmrtených 27 chodcov a dvaja cyklisti. Počty úmrtí na 100 000 obyvateľov patria k najvyšším v Európe a viac ako 2x prevyšujú počty vo väčšine okolitých krajín.
Ďalším nebezpečenstvom pre náš život a zdravie je ZNEČISTENIE OVZDUŠIA, ktoré je zjavným a priamym prejavom účinkov spaľovania fosílnych palív, ktoré sa používajú hlavne v motorových vozidlách. Výsledkom je, že chodci a cyklisti vdychujú vysoké dávky znečisťujúcich látok, pričom vodiči motorových vozidiel sú týmto látkam do veľkej miery vystavovaní tiež.
Vízia udržateľného mesta, ktoré bude uhlíkovo neutrálne do roku 2050 potrebujeme začať uskutočňovať už teraz. Znižovanie emisií musí začať vo všetkých oblastiach, v energetike, odpadovom hospodárstve, potrebujeme energeticky efektívne budovy, adaptáciu na klimatické zmeny, a udržateľná mobilita je nevyhnutnosť.
Našim cieľom nie je niekomu komplikovať život, ale práveže vytvoriť zdravé, bezpečné a životaschopné mesto pre nás všetkých. A pre naše deti.
Ďakujeme Cyklokoalícia a Greenpeace Slovensko za podporu a tešíme sa na pokračovanie spolupráce aj spolu s Bratislava – hlavné mesto SR a Matúš Vallo má rád Bratislavu.
„Dopravný systém, ktorému dominujú osobné autá, je jednou z príčin klimatickej a ekologickej krízy a pri obnove po pandémii na to nesmieme zabúdať. Ak je našim cieľom vytvoriť udržateľnejšie, bezpečnejšie a voči krízam odolnejšie mestá pre všetkých, musíme dať prednosť udržateľným formám mobility pred podporou individuálnej automobilovej dopravy, ktorá má úplne jasný negatívny dopad na život v meste a celú planétu,” zhrnul Pavol Fábry z Greenpeace Slovensko.
„Návodom pre živé a zdravé mestá je odmietnutie obetovania obrovského množstva verejného priestoru osobným automobilom – ten je namiesto toho dizajnom ulice prerozdelený medzi ľudí spravodlivo. Väčšina ulíc v Bratislave je vhodná na realizáciu zón 30 s prvkami dopravného upokojovania rovnako, ako to vidíme v iných mestách, kde funguje doprava a život mesta oveľa lepšie.
Týmto spôsobom sa pomerne rýchlo dá dosiahnuť zlepšenie bezpečnosti pre všetky obyvateľky a obyvateľov v krátkodobom horizonte. Samotné mesto si tieto ciele definovalo napríklad aj v Akčnom pláne rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, ktorý sa ale zatiaľ nenapĺňa. Pritom stačí najmä odvaha a aj ulice v Bratislave sa môžu stať oveľa príjemnejším miestom pre život,” komentuje Kristína Griačová z občianskeho združenia Cyklokoalícia.
Výsledky merania rýchlosti:
- Počas merania prešlo úsekom asi 2000 áut
- Iba 4 % nameraných križovatkových cyklov dodržalo najvyššiu povolenú rýchlosť
- Najvyššia nameraná rýchlosť: 92 km/h
- Hladina hluku sa pohybovala v rozmedzí 80-86 dB
Takto sme upozorňovali magistrát, keď mali hlasovať o parkovacej politike v roku 2019: youtube.com/watch?v=WuR04HF17Ow
