Ahojte, som Martina a som znepokojená.

Odkedy sa pamätám, tak som sa nad niečím znepokojovala a snažila som sa zapájať do nejakých aktivizmov. Začala som v školskom parlamente a študentskej rade na gymnáziu, a neskôr som bola dobrovoľníčka a pracovala som prevažne s deťmi. Tam som sa našla a stala som sa učiteľkou. Po skúsenostiach so slovenským školstvom som sa zákonite ocitla v organizačnom jadre učiteľských protestov, a tak som si aj minula svoju aktivistickú energiu na niekoľko rokov dopredu. 

Environmentálne témy mi boli blízke odjakživa, no klimatickú zmenu pre mňa zviditeľnila Greta Thunberg a jej piatkové štrajky za klímu. Bola som však presvedčená, že najlepší spôsob, ako ovplyvniť veci, je inšpirovať ľudí vlastným príkladom. Keď som začala viac vnímať problém klímy, pochopila som, že na celospoločenskú zmenu “klasickou cestou” už nemáme čas.

Ešte viac som to začala pociťovať, keď sa mi narodil môj syn Konštantín. Predstavovala som si, ako mu budem ukazovať krásy tohto sveta a uvedomila som si, že je dosť pravdepodobné, že mnohé z vecí, ktoré moja generácia pokladá za samozrejmosť, pre jeho generáciu už budú vzácnosť. Biele zasnežené zimy či voľne žijúce zvieratá v dažďovom pralese už možno budú navždy iba v rozprávkach. Začala som byť presvedčená, že je nevyhnutné, aby sme sa aspoň pokúsili urobiť viac, než presadiť povinnú environmentálnu výchovu na školách.

A tak som si všimla rodičovský pochod za klímu, ktorý organizovali Znepokojené matky. O pár mesiacov neskôr prišli na Mestské zastupiteľstvo podporiť parkovaciu politiku ako dôležitý nástroj na ozdravenie Bratislavy a zníženie emisií vypúšťaných nekontrolovanou automobilovou dopravou. Tým si už nadobro získali moju cykloaktivistickú dušu a pridala som sa k nim. 

Na svete je veľké hnutie rodičov, ktorých znepokojenie o budúcnosť poháňa rovnako ako mňa, aby sme urobili niečo, kým je ešte čas. Byť jednou z nich mi dáva nádej, že sa nám podarí odvrátiť klimatickú katastrofu. Človek môže mať pocit, že snaha jednotlivca je zbytočná, ale mnohokrát stačí napísať e-mail, či verejne položiť tú správnu otázku. Čím viac nás bude, tým viac to zaváži. Keď cítim za sebou podporu ďalších Znepokojených matiek, viem, že moja snaha neostane osamotená.