Skip to main content

KLIMATICKÝ ZÁKON SA NÁS DOTÝKA

By 13/02/202320 augusta, 2023ČO SME UROBILI

Február 2023

Prvý klimatický zákon v našej histórii včera predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR. Slovensko tak má šancu prijať skutočne silný a kvalitný klimatický zákon, ktorý nám pomôže dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality.

Príprave zákona sa venujeme viac ako 2 roky v rámci Klimatická koalícia spolu s VIA IURIS , Priatelia Zeme-CEPA a Klíma ťa potrebuje. Čo je v zákone dobré?

Obsahuje väčšinu prvkov, ktoré sú potrebné na zlepšenie ochrany klímy na Slovensku.

ciele pre jednotlivé sektory

kontrola (nový kontrolný nástroj = Radu pre klimatickú zodpovednosť)

vymáhateľnosť (definuje, ako sa budú záväzky vymáhať v prípade ich neplnenia.)

ALE PREDSA, JE ČO ZLEPŠIŤ

ciele znižovania emisií pre jednotlivé sektory nie sú dostatočné

– návrh zákona nepokrýva systém obchodovania s emisiami (tzv. ETS sektor), ktorý je výrazným emitentom skleníkových plynov

AKÉ SÚ ĎALŠIE KROKY?

Pripravili sme pripomienky vedúce k jeho zlepšeniu zákona.

Podpíšte sa tiež pod pripomienku klimatických organizácií najneskôr do 17.2.:

https://silnyklimazakon.sk/

 

Niektoré matky napísali dôvody, prečo sa ich Klimatický zákon dotýka:

Znepokojená Veronika:

Keď som bola malá, hovorilo sa o bláznivom aprílovom počasí. Dnes môžeme hovoriť o bláznivom počasí celý rok. V decembri mi ukazuje teplomer na balkóne 15 stupňov a do bytu mi vletí oťapená včela. V auguste je 40 stupňov a už mesiac nezapršalo. V novembri sa vonku vyhýbam lietajúcim predmetom, vietor dosahuje 80 km/h. 

Môj syn sa narodil v polovici júla. Bola neznesiteľná horúčava. Do nemocničných izieb pražilo slnko aj cez zatiahnuté žalúzie, vzduch bol teplý, ťažký a lepkavý. Všetky ženy sme ležali iba v tielkach, každú chvíľu sme behali pod studenú sprchu, jesť nám nechutilo, striedavo sme ovievali seba a deti. Väčšina rozhovorov sa točila o tom, aké je teplo, nie žeby to nejak pomáhalo, ale proste o ničom inom sa nedalo hovoriť. Odrátavali sme sekundy do západu slnka a potom sme sa ponáhľali pootvárať okná. Ale bolo to na nič, aj o desiatej večer bol vzduch stále horúci a z rozpálených kachličiek sálalo teplo. V noci sa celým oddelením niesol naliehavý plač novorodencov, nedalo sa im spať, bolo im horko a nepohodlne. Okolo druhej v noci začal byť vzduch príjemný a konečne sa vyvetralo, na chvíľu všetci zaspali. O pol piatej vyšlo slnko a neostávalo nič iné, len snažiť sa vydržať ďalší letný deň. 

Pozerala som sa na to drobné trojkilové telíčko a vtedy som naplno pochopila, aký je život krehký. Ten ľudský, aj každý iný. Podliehame prírodným zákonitostiam a fakty sú jasné, ak neprestanú rásť emisie, príde letný deň, ktorý sa už skrátka nebude dať vydržať. 

Potrebujeme jasné ciele a nástroje ako ich dosiahnuť. Už si nemôžeme dovoliť prázdne sľuby, že raz niekde v ďalekej budúcnosti budeme uhlíkovo neutrálny, musíme opatrenia začať aplikovať tu a teraz. Potrebujeme zmeny k zdravšiemu prostrediu a lepšiemu životu. A o tom hovorí klimatický zákon. Týka sa nás všetkých a našej budúcnosti.

Znepokojená Miroslava: Moja záhrada víta klimatický zákon

Nie je mi vlastný optimizmus, no napriek tomu sa snažím veriť. Veriť, že každý deň sa dá tešiť z maličkostí a že môj syn a nenarodené dieťa majú šancu na život, ktorý nebude len bojom o prežitie.

Ja sama mám záhradu a často sa so susedkou cez plot rozprávam. Sucho, nárazový dážď, chýbajúci sneh v zime, následné horúčavy v lete, extrémny nárast ochorení rastlín a škodcov… je ťažké sa tešiť z plodov práce v záhrade, keď vidíte, že vypestovať si svoje ovocie a zeleninu bude čoraz ťažšie. O to viac desí otázka, akú záhradu  odovzdám svojim deťom?

Prijatie klimatického zákona je zhmotnením viery a záväzku, že nám na budúcich generáciach záleží. Ukáže našim deťom, že sme nedovolili, aby nás prepadla skepsa a pesimizmus a že sme sa zodpovedne postavili k chybám minulosti. Ešte stále máme šancu niečo napraviť a zvrátiť. Buďme hrdé na to, že na Slovensku sa nebojíme postaviť za ambiciózne ciele a byť vo svete príkladom, ako sa postaviť ku klimatickej kríze. 

Znepokojená Nora: Chcem, aby moje deti mali budúcnosť.

Mať v dnešnej dobe malé deti a nemyslieť každý deň na to, či prežijú to čo sa na nás valí, je asi nemožné. Chcem, aby moje deti žili v krajine, ktorá vie, kde je jej miesto v boji s klimatickou krízou. Ktorá sa neskrýva za svoju veľkosť a nevyhovára sa na všetkých naokolo, že by mali znižovať emisie a hľadať riešenia len oni. 

Slovenska sa klimatická kríza dotýka rovnako hlboko a vážne, ako všetkých ostatných krajín sveta. Máme tu sucho aj záplavy, príliš teplo v každom ročnom období, silnejúce vetry a búrky. Znečistený vzduch, všade priveľa áut a lesy, ktoré chránime len veľmi chabo. A situácia sa má skokovito zhoršovať. Vedci tvrdia, že po dovŕšení globálneho 1,5 stupňa, už nebude cesty späť. Nebudeme už vedieť našimi technológiami zvrátiť rozbehnuté otepľovanie planéty, ktoré môže byť na konci storočia o niekoľko stupňov vyššie. 

P r i e m e r n á  g l o b á l n a  t e p l o t a. 

To nie je to isté, ako keď v telke hlásia, že sa zajtra oteplí o 4 stupne.

 

Niektoré časti sveta sa stanú neobývateľné, iné sa tam budú rútiť. Po svete sa rozbehnú miliardy utečencov, hľadajúc chladnejšie miesta, vodu a jedlo. Budú sa zvyšovať nepokoje, vojny a šíriť choroby. A najmä – už nebude cesty späť. Takže sa zvýši aj počet psychicky chorých.

Kde budú žiť naše deti? A kde budeme žiť my, aká bude naša staroba? Kto si myslí, že Slovensko na tom bude inak, je blázon. 

Potrebujeme silný klimatický zákon ako soľ. Je načase, aby sme sa tomuto problému postavili čelom a prijali všetky opatrenia, ktoré nám pomôžu 

p r e ž i ť.

Znepokojená Janka: SNEH AKO VZÁCNOSŤ

Voda v akomkoľvek skupenstve je pre nás darom. Čím ďalej, tým vzácnejším. Minulý rok nás postihlo sucho. Počas leta stromy stratili svoju zeleň a rieky vyschli. Toto je dôsledok klimatickej krízy.

Čoraz vzácnejší je pre mňa aj sneh. V niektorých regiónoch je ho dostatok a v iných už súvislú snehovú pokrývku nevidieť vôbec. 

 Snehová perina je dôležitá pre všetkých, sneh je zdrojom pre vodné toky a podzemné vody, ale v noci táto perina slúži ako izolácia pred tuhým mrazom a zvieratá spiace vo svojej nore sú pod ňou chránené. Počas mrazivých nocí tak pôda a jej baktérie, jej obyvatelia a schopnosť vyživovať mrznú na kameň. Procesy, ktoré pod snehom prebiehali sú mrazom spomalené a jarné kvety tak majú s nedostatkom živín ťažké prebúdzanie

Klimatická kríza sa bude zhoršovať, pokiaľ nebudeme konať. Potrebujeme sa pripraviť teraz.

Potrebujeme aby predstavitelia nášho štátu, miest a obcí boli aktívnejší, aby kompetentné úrady medzi sebou efektívne komunikovali a spojili sa pre dobro našej krajiny a nás samotných

V tomto nám môže pomôcť Klimatický zákon 

– aby sme napredovali v riešení problémov

– aby sa komunikácia medzi úradmi zrýchlila

– poskytuje ľudom možnosť aktívne sa do tohto dôležitého procesu zapojiť

Zákon je v procese riešenia a treba ho podporiť podpisom, podpíšte sa tiež pod pripomienku klimatických organizácií, pero požičiam

Znepokojená Ivana: ŽIEN SA KLIMATICKÝ ZÁKON DOTÝKA VIAC

Klimatický zákon sa ma dotýka. Dotýka sa mojich detí, mojej rodiny, a všetkých mojich blízkych. Dotýka sa ma, pretože potrebujem k životu vodu, potraviny, dýchať čistý vzduch. 

A dotýka sa ma ešte viac, pretože som žena. Ženy na celom svete sú oveľa viac zasiahnuté klimatickou krízou – sú častejšie obeťami katastrof, medzi ženami je viac vysídlených a viac trpia chudobou a násilím, a toto všetko bude klimatická kríza zhoršovať. Na Slovensku tiež.

Klimatická kríza častejšie ohrozuje práve tých slabších, chudobnejších alebo diskriminovaných, ktorí majú menej možností sa prispôsobiť zmeneným podmienkam alebo zlepšiť svoju životnú situáciu a sú často vylúčené z dôležitých diskusií a rozhodnutí, ktoré sa týkajú manažmentu klimatickej krízy.

(Sú to ženy, ktoré musia s kočíkom v horúčavách kľučkovať medzi autami zaparkovanými na chodníkoch, aby sa dostali do nejakého parčíka, kde je pár stromov a dá sa tam aspoň trochu vydržať, zatiaľ čo muži sa v klimatizovanom aute odvezú do klimatizovanej kancelárie… Sú to ženy, ktoré si zo svojho malého dôchodku nevedia dovoliť vykúriť alebo klimatizovať svoj domov… Sú to ženy, ktoré si sebe a svojim deťom z malého výživného nevedia dovoliť nakúpiť zdražujúce sa potraviny, a už vôbec nie nejaké bio… )

Chcem, aby moja dcéra žila v lepšom svete, kde vládne rovnosť, spravodlivosť a solidarita.

Tak, ako závidíme krajinám v západnej Európe, že majú lepšie zákony o rodovej rovnosti, takisto by sme mali pozerať na to, že už majú aj klimatické zákony: Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Veľká Británia, Írsko… a ďalšie krajiny svoje zákony pripravujú. 

Je prirodzené mať strach zo zmien, ale strkaním hlavy do piesku a pretvarovaním sa, že klíma sa nás netýka, sa veci ešte zhoršia. 

OCHRANOU KLÍMY CHRÁNIME SEBA. Chránime sa pred neúrodou, extrémnym počasím, pred tropickými chorobami a pred vojnovými konfiktami. 

Postavme sa klimatickej kríze čelom, populistickým politikom sa to zrejme nebude páčiť, ale Klimatický zákon namiesto nekonečného odkladania povinností a prehadzovania zodpovednosti z jedného ministerstva na druhé, prináša do politiky vymáhateľnosť a jasné úlohy. Namiesto “atómoviek” bude dlhodobé plánovanie. A deti našich detí sa nám poďakujú. 

POTREBUJEME SILNÝ KLIMATICKÝ ZÁKON ABY CHRÁNIL SLABŠÍCH.

Znepokojená Lucia:

Toto je Júlia. 

Keď sa narodila bol rok 2018. Sledovala som a jej sestru, ako sa tmolia po obývačke a len tak z roztopaše rátala roky. Aký bude rok, keď pôjdu do školy? Koľko budem mať rokov, keď budú maturovať? Aký bude rok, keď budú mať približne toľko rokov, čo ja?

2050 

Moje deti budú približne také staré ako je, keď bude rok 2050.

Rok, okolo ktorého sa krútili prognózy okolo klimatickej zmeny. Bol rok 2018 a vyšla špeciálna správa IPCC, ktorá veľmi konkrétne hovorila, že máme málo času. Že do roku 2030 musíme urobiť veľmi veľa, aby sme zvrátili trend, ktorý nás ženie do sveta, ktorý si tak veľmi nechceme predstavovať.

V tom momente som vedela, že ten čas, kedy niečo treba robiť je teraz. Nie, nie je to na nich, aby to vyriešili. To už je neskoro. Je to na nás.

Keď budú mať moje najmladšie deti toľko rokov čo ja, v akom svete budú žiť? Môžu žiť vo svete, ktorý je nepredvídateľný. Plný kríz a extrémnych prejavov počasia, spoločenského chaosu, ktoré dokopy budú ťažko zvládateľné.

Alebo môžu žiť vo svete, ktorý sa zlepšil. Kde uprednostníme zodpovednosť pred krátkodobým “prospechom”. Môže to byť svet, kde sme na krízy pripravenejší, kde máme čistejší vzduch, staráme sa o seba a žijeme kvalitnejšie. Kde máme aspoň akúsi kontrolu.

To chce veľa práce. Veľmi veľa práce.

A už s ňou musíme viac pohnúť. Nemáme čas.

 

Klimatický zákon nevyrieši všetky problémy a výzvy, ktoré musíme s klimatickou a biodiverzitnou krízou zvládnuť. Ak je však odpoveďou na klimatickú a krízu mozaika riešení, klimatický zákon je lepidlom, ktoré ich môže držať pokope. Návodom, ktorý nám ju pomôže zložiť.

Je to jeden z dôležitých krokov.

Pomôžte náme presadiť zákon, ktorý nám dá zas trochu nádeje, aby sme sa mohli pustiť do ďalšej práce. Aby sme mali na čom stavať.

Znepokojená Martina:

Potrebujeme silnú legislatívu, ktorá rieši klimatickú krízu a ktorej súčasťou je verejná kontrola jasne stanovených záväzkov pre všetky rezorty. Toto by mal zabezpečiť nový klimatický zákon. Nečudo že všetky ministerstvá sa zubami nechtami bránia prijať zodpovednosť. Lebo by museli plniť záväzky. Tento zákon nevznikol z večera do rána v hlave niekoho, kto si myslí, že si tu môže vymýšľať hocičo, lebo má moc a peniaze v rozpočte.

Nebaví ma pozerať sa na to, ako sa tu nedodržiavajú zákony a robia výruby hoci aj v národných parkov. Ako si tu môžu veľkí ekonomickí hráči dovolia beztrestne znečisťovať ovzdušie, vodu a pôdu. Toto proste treba zastaviť.

A áno, nie úplne rozumiem všetkým legislatívnym procesom, ale som človek, žena, mama a mám strach. Toto leto sme boli x krát s deťmi na ihrisku až po zotmení, lebo boli také horúčavy, že sa nedalo dýchať. Misky s vodou, ktoré sme ukladali po celej záhrade boli v momente vypité chrobákmi a iným hmyzom. Všade v správach napr. z USA,  hlásili pri prekročení 40 stupňových teplôt množstvo mŕtvych. A nič… Klíma sa mení a planéta si asi poradí, ale bez nás… Lenže ja chcem žiť, a chcem, aby moje deti žili tiež. Aby tie štyri ročné obdobia, čo sa učia v škole, stále existovali. Túto zimu náš psík absolvoval výcvik pre šteniatka. Tešili sme sa a odfotili si ho na záhrade. 18. decembra s rozkvitnutou letničkou – nechtíkom!!! Každý deň sú šialené teplotné výkyvy, moja mama to cíti, starší a chorí ľudia na to reaguju proste zle. Ide im o život. Stále počúvame, ako je takýto zákon strašný, lebo sa obmedzí automobilová doprava a iné veci, čo mnohí tí, čo chcú profitovať na znečisťovaní radi pomenúvajú ako zasahovanie do osobných slobôd.

Bez vody a dýchateľného vzduchu ale žiadna sloboda nebude. Pre nikoho. A áno, chrániť klímu bude znamenať aj osobné obmedzenie tých činností, ktoré ju ohrozujú. V prvom rade však toto musia začať dodržiavať tí, čo to ovplyvňujú v najväčšej miere. A musí tu byť zákon a mechanizmy, ktoré proste zabezpečia, že si to len tak dovoľovať nebudú.

Podpísala som petíciu za klimatický zákon. Príde mi to dôležité.  A stále mám strach – aj o svoje tri deti. A nie, nebývam v jaskyni, nechodíme odetí v palmových listoch a nejeme len bylinky. Ale auto napríklad nepoužívam skoro vôbec, mäso nejem, odpad triedim a žijem tak, aby sme zbytočne neplytvali tam, kde nemusíme. Ide to. Prosím, porozmýšľajte a podpíšte. Ďakujem.

Martina – mama troch detí

Znepokojená Veron:

Priznám sa, že pre mňa sú zákony a legislatíva absolútne španielska dedina. Povedzte predo mnou slová ako správna rada, poradný orgán, rezort alebo vymáhateľnosť a môj mozog automaticky prepne na šum mora. A to som sa snažila, naozaj, ako vyštudovaná chemička som si hovorila, že predsa zvládnem pochopiť pár zákonov, keď som zvládla chemické inžinierstvo. Ale nie, nezvládnem, vždy sa stratím už v prvom odseku. A je to v poriadku, nemusím rozumieť všetkému na svete.

Čomu ale rozumiem, je jednoduchá rovnica – čím viac emisií vypustíme, tým viac a rýchlejšie sa planéta oteplí a zmení. Ja sa síce snažím žiť čo najviac udržateľne a ekologicky, ale je to len kvapka v mori a na mnohé moje a najmä tie cudzie emisie nemám dosah a vplyv. Nemám moc donútiť firmy, spoločnosti alebo celé mesto, aby znižovali emisie a smerovali k uhlíkovej neutralite. Takú moc majú zákony. Klimatický zákon bude mať tú moc. 

Ak si hovoríte, veď ok, nejaký ďalší zákon, mňa sa predsa netýka, môže mi to byť jedno. Nie tak celkom. Klimatická kríza sa dotýka nás všetkých, to aké bude počasie, aký znečistený bude vzduch, aká bude úroda a dostatok potravín, aký bude stav pitnej vody, choroby, migrácia, to všetko sa nás bytostne týka. Preto je v našom vlastnom záujme nedovoliť už viac prilievať olej do ohňa. Sledujme spoločne vývoj tohto dôležitého zákona a požadujeme, aby bol ambíciozny a silný.