Každá z nás má svoj príbeh, ako sa stala Znepokojenou matkou. Na otázku

“Ako vnímaš klimatickú krízu a čo robíš pre budúcnosť ďalších generácií?” odpovedá naša Katka Lauková Zajíčková:

Klimatickú krízu vnímam ako súčasť celkovej krízy: environmentálnej, etickej, kultúrnej… dotýka sa každého z nás, každý deň, kamkoľvek kráčame.

Keď som mala 14 rokov, čítala som o rúbaní dažďových pralesov, freónoch a ozónovej diere. Zostala som vydesená a ako správna pubertáčka som sa svojich rodičov pýtala „ako mi to mohli urobiť, prečo ma priviedli na tento svet, keď o tom vedeli?“ Odpoveď som nedostala – len mávnutie rukou. A to nebolo zďaleka devastovanie životného prostredia také ako dnes.

Po niekoľkých rokoch som (celkom paradoxne) išla študovať architektúru a neskôr som sa podieľala aj na niekoľkých krásnych „bielych“ betónových stavbách… človeka niekedy pohltí ten zhon a túžba presadiť sa. Architektonické ego je často márnivé a neinkluzívne.

Dnes som mama dvoch dcér a o to viac si sama zodpovedám otázku, prečo som ich priviedla na tento svet…

…pretože život za to stojí. Stále je na tejto planéte toľko čarovných momentov a toľko úžasných ľudí, toľko nádhery a toľko prírody… stojí za to, aby sme o ňu bojovali, aby sme viedli súboj o hodnoty, kultúru, ľudskosť a lásku.

Keď budú mať moje deti pubertu a budú sa pýtať, tak im to poviem. A ešte im poviem, že som triedila odpad, kupovala si kávu do vlastného pohára, obmedzovala množstvo spotrebičov doma, čapovala drogériu, že ma volali kráľovná MHD, a v kuchyni sme nemali dážďovky náhodou… A že keď som pochopila, že je to málo a potrebujeme systémové zmeny, pridala som sa k Znepokojeným matkám, aj keď som sa necítila ani odvážna, ani dostatočne vzdelaná v téme.

Keď sa ma raz budú pýtať moje deti, kde som bola, keď sa rozhodovalo o osude našej planéty, verím, že budem mať dobrú odpoveď.