10.8.2026
Namiesto ďalšieho delenia spoločnosti potrebujeme jednotne čeliť tej najzávažnejšej výzve – klimatickej kríze.
Minulý týždeň mi dal zaujímavú skúsenosť. V stredu sa konalo prerokovanie zámeru postaviť veterné turbíny v katastri dvoch malých obcí na Záhorí. Napísal nám totiž jeden z aktívnych obyvateľov obce, ktorý chcel poznať náš pohľad na situáciu a plánovaný projekt:
“Projekt sa tu plánuje už asi 20 rokov. Starosta, aj celé obecné zastupiteľstvo (aj minulé) je za. Zmluva s investormi podpísali už v roku 2021. Mali by sme za to slušné peniaze do obecného rozpočtu, sme malá obec, veľmi by sa zišli na opravy verejných budov a chodníkov. Turbíny by stáli v poli, žiaden les by sa kvôli nim nemusel vyrúbať. Tie cesty k turbínam mohli slúžiť ako cyklotrasy, lemované kríkmi ako v Rakúsku… Aspoň by prerušili tie lány monokultúr a podporili biodiverzitu.”
Tak sme sa s kolegyňou vybrali na prerokovanie, s obavami a varovaniami, ako to bude prebiehať.
“Ľudia to doteraz neriešili, no posledné dva roky sa situácia zmenila – predtým, ako prišli aktivisti a začali im podsúvať strach pomocou poloprávd a klamstiev, nikomu ani nenapadlo niekoho hejtovať. Výsledkom je, že sa celá obec rozhádala. Aj tí, ktorí sa už dlhé roky venujú nezištnému rozvoju obce a okolia, sú teraz terčom nenávistných komentárov.”
A naozaj to bolo divoké a mám z toho zmiešané pocity. Na jednej strane totiž chápem ten strach a ohrozenie, ktoré je prirodzené, a vnímam ako naozaj potrebné, aby sa ľudia zaujímali o svoje okolie, o životné prostredie, o ochranu zdravia, a aby boli občiansky aktívni a zapájali sa do vecí verejných. V tomto odhodlaní a energii majú títo ľudia môj obdiv.
Zároveň je však veľmi nebezpečné, keď je táto ich kampaň založená na neodborných dátach, na popieraní pravidiel demokracie a na nenávisti.
Nechcem obhajovať ten konkrétny projekt, je to len ukážka, ako vyzerá tá komunikácia. Investor mal krátku prezentáciu, premietli videorozhovory so starostami obcí, kde veterné elektrárne fungujú dlhé roky, pokojne a trpezlivo odpovedali na otázky z publika. Trvalo to asi 4 hodiny. Ale nikto ich nepočúval. Väčšina z tých ľudí totiž prišli len hovoriť, a nezaujímali ich ani odpovede na ich vlastné otázky. Akákoľvek vedecká štúdia bola okamžite odmietnutá. Počúvali len seba a utvrdzovali sa navzájom.
Keď sa po vyše 2 hodinách trpezlivého počúvania postavila k mikrofónu moja odvážna kolegyňa z Klimatickej koalície, a hovorila o tom, aby sme spolu racionálne diskutovali o klimatickej kríze, ako bude Slovensko napĺňať svoju rastúcu potrebu elektrickej energie, aké dopady majú fosílne zdroje energie, a či je reálne, aby sme sa spoliehali na jadro, zažila si rôzne poznámky, hučanie aj pokriky “My sme tu doma”. No áno, ale doma sme tu všetci.
Klimatická kríza nemá hranice, ani energetika. Rečníčka sa im nepáči nie preto, lebo je z Bratislavy, ale pretože má iný názor. Pani Ondrušová, Máčovský, tí tam tiež nie sú doma, ale im sa so zbožným obdivom tlieskalo. Popularita sa ľahšie získava strašením, že vám zničí obec zahraničný investor, lebo klesne cena vašej nehnuteľnosti, zdravie vám zožerie infrazvuk, stroboskopický efekt a nočné blikanie. Tvrdia, že musia bojovať “za pravdu”, tá je ale na míle vzdialená.
A teraz čo? Naozaj sa pýtam, neviem.
Snažíme sa hovoriť o vedeckých výskumoch, o faktoch, ale v stredu som videla, že týchto ľudí už nepresvedčíme. Slovensko zase raz zažilo, ako vie poškodiť nás všetkých, keď ľudia začnú veriť svojej “pravde” a svojim “faktom”. Zažili sme to už s covidom, s medveďmi, s cyklotrasami… Pokiaľ zo strany štátu, samospráv, inštitúcií chýba vzdelávanie a otvorená komunikácia s verejnosťou, niekto to zneužije. Pritom vieme, že väčšina ľudí na Slovensku (70 %) veternú energiu podporuje.
A teraz v hocijakej obci, kde sa vôbec začne uvažovať o nejakom projekte, príde šaman a bude chodiť od dverí k dverám, a organizovať omše a hladovky a ktovie čo ešte. Len preto, aby sme ako krajina zostali závislí od jadra, od plynu, aby sme sa tvárili, že krajinu ničia veterné turbíny, ale vodné elektrárne nie? Budeme tvrdiť, že vtáky zabíjajú turbíny, no sklenené fasády a pesticídy, ktoré zabíjajú násobne viac vtákov sú ok? Budeme analyzovať hluk vrtule, ale cestná doprava je v pohode?
Vyberať si len argumenty, ktoré sa hodia, to je ľahké. Ibaže tak nefunguje veda, a nemôže tak fungovať ani naša spoločnosť. Žiadny zdroj energie nie je dokonalý, všetko v našich životoch má svoje pozitívne aj negatívne dôsledky, ale musíme to hodnotiť na základe faktov. Tých najlepších a najnovších aké máme dostupné.
Slovensko bude potrebovať viac elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Veterné elektrárne majú najmenšiu uhlíkovú stopu z pomedzi iných zdrojov.
Plánovanie na vhodných miestach nám môže dať viac nezávislosti a výhody obyvateľstvu.
Naša krajina nepotrebuje ďalšiu tému, ktorá nás bude rozdeľovať a robiť z nás nepriateľov.
Naopak, potrebujeme sa spoločne postaviť tej najväčšej hrozbe – klimatickej kríze.
Ďakujeme všetkým, ktorí si to uvedomujú. Poďme to povedať aj nahlas, podporujme sa navzájom, nezostaňme ticho.
Viac info:
Rôzne aspekty veternej energie sme vysvetľovali napríklad TU.
Odpovede na otázky nájdete na stránke Plánu obnovy.