Ahojte, volám sa Ivana a som znepokojená.

Vyštudovala som architektúru, pracovala som, cestovala, porodila som dve deti. Pred dvoma rokmi som čítala o správe IPCC, kde nás vedci znova varovali, že máme už len pár rokov, aby sme znížili emisie a predišli ekologickému kolapsu. Naša vyhliadka do budúcna: katastrofy, hlad, migrácia, vojna.

Prirodzene to vo mne vzbudilo veľký strach o moje deti, o budúcnosť. Uvedomila som si, že musím urobiť viac, ako len chodiť do bezobalového obchodu a prestať lietať. Bolo úžasné, že práve začali študentské protesty, a s ešte väčšou radosťou som išla na Klimatický pochod rodičov. Tam som cítila veľké dojatie, že znepokojených rodičov ako ja je vlastne dosť veľa. Nie som sama. ☺️

? V hlave som mala veľmi veľa otázok, stále mám. Moji rodičia sú matematici a odmalička sa snažím vo všetkom hľadať logiku. Prišlo mi nelogické, že sme sa dostali do takéhoto bodu. Že ľudstvu hrozí zánik. Prečo politici nekonajú? Prečo sa o to ľudia nezaujímajú?

Začala som si viac zisťovať informácie, čítať knihy o klimatickej kríze, o histórii a spoločnosti a zrazu mi to všetko začalo do seba zapadať ako taká skladačka. Všetky problémy, čo trápia ľudí po celom svete, spolu súvisia. Konzum, individualizmus, korupcia, rasizmus, sexizmus, vykorisťovanie a zničená príroda sú navzájom prepojené. Ich produktom sú nešťastní ľudia, nespravodlivá spoločnosť a ekologický kolaps. Bohatí sú bohatší a chudobní nikoho nezaujímajú. Ľudia sú zaseknutí v prítomnom čase. Vytvorili sme si skladačku, ktorú príroda čoskoro zmetie zo stola.

To nás naozaj prestalo zaujímať, aký svet zostane našim deťom? ?

?Ja som sa rozhodla, že chcem byť súčasťou zmeny k lepšiemu. Chcem žiť zmysluplne a pravdivo, aby som sa mohla aj svojim vnúčatám pozrieť do očí a povedať, že som spravila maximum. Som šťastná, že patrím medzi Znepokojené matky, nemáme všetky odpovede, ale máme oči otvorené, odvahu konať a srdcia plné lásky.? Som presvedčená o tom, že nás je veľa, len musíme nájsť odvahu povedať to nahlas:

Som znepokojená.