december 2023
Obavy z toho, že tohtoročnú konferenciu COP organizuje krajina OPEC, ako sú Spojené arabské emiráty, a že jej predsedá generálny riaditeľ jednej z najväčších ropných spoločností na svete, boli asi v niečom správne. Sultán Al Jaber síce väčšinou povzbudzoval krajiny, aby postupovali jednotne a dosiahli ambiciózny výsledok, ale akýkoľvek ideálny obraz bol poznačený jeho nešťastným výrokom o vedeckých základoch pre postupné ukončenie používania fosílnych palív a skutočnosťou, že OPEC aktívne loboval za oslabenie záverečných textov. Plenárne zasadnutia boli plné zástupcov Saudskej Arábie a ďalších krajín OPEC bojujúcich proti vyraďovaniu fosílnych palív, čo bolo najväčším bodom tohto roka. Ostatné krajiny sa však bránili a v istom momente to vyzeralo, že tento rok to bol zvyšok sveta proti Saudskej Arábii alebo samotnému OPEC.
Na druhej strane, viac krajín než len hlavní predstavitelia OSN sa snažilo tlačiť na delegátov, aby prijali viac vedecky podložených zmlúv. Po zverejnení prvého návrhu veľmi očakávaného textu o globálnej inventarizácii sa zdalo, že väčšina krajín si uvedomila, že nie je čas držať sa svojich “červených línií” pri drobných detailoch, a zdalo sa, že sa spojili, aby bojovali za hlavné body ako jednotný front. Viac ako 130 krajín sa zjednotilo, aby presadili formuláciu o postupnom vyraďovaní fosílnych palív v texte. Veľa krajín po zverejnení prvého, veľmi slabého návrhu textu opakovalo jedno a to isté slovo: “Neprijateľné”.
Túto úlohu potvrdili aj organizácie občianskej spoločnosti, ktoré do Dubaja vyslali svojich zástupcov z celého sveta. Tak ako každý rok, aj teraz boli dôležitou súčasťou COP environmentálne a ľudskoprávne organizácie. Po prvýkrát sa v tejto geografickej oblasti konali protesty, aj keď len na pôde modrej zóny COP28, oddeleného malého sveta, kde boli možné veci, ktoré sú inak vo zvyšku SAE zakázané – možné, ale nie jednoduché. Každý rok majú oblasti určené na protesty na COP prísnejšie hranice a sú viac kontrolované. Tento rok aktivistov priviedla na pokraj zúrivosti vysoká kontrola, cenzúra transparentov a dokonca aj rušenie plánovaných protestov. Počas posledných dní protesty rástli a tlak bol čoraz viditeľnejší. Držať líniu, a to nielen metaforicky, ale udržiavať skutočnú líniu protestujúcich pred plenárnym zasadnutím, bolo ich hlavným odkazom delegátom rokovaní.
Konečné znenie neobsahuje formuláciu o postupnom vyraďovaní (phase out). Namiesto toho COP prišla s kompromisom: “Prechod od” (transition away) fosílnych palív bola formulácia, ktorá priniesla dohodu. Uvádza sa v nej aj potreba riadiť sa vedeckými dôkazmi. Tieto dva body sa zdajú byť historickými, novými krokmi v tomto texte. Nech to znie akokoľvek šokujúco, bolo to niečo, o čom bolo potrebné rokovať aj počas najteplejšieho roka v histórii, aj keď sa na celom svete objavuje čoraz viac extrémnych klimatických dopadov.
Vyzerá to tak, že celý komplexný program konferencie COP28 sa počas posledných dvoch dní zúžil na otázku postupného ukončovania. Konečný text má stále niekoľko znepokojujúcich bodov. Zmienky o “prechodných” palivách, zachytávaní a ukladaní uhlíka, jadrovej energii a ďalšie formulácie sa stále snažia otvoriť cestu pre priemysel fosílnych palív, aby mohol pokračovať vo svojej deštruktívnej činnosti, a sú červenou vlajkou, ktorá všetkým pripomína, že tento boj sa zďaleka neskončil a pokračuje na národnej pôde. Text úpravy bol čistým sklamaním a ponechal túto otázku otvorenú na budúci rok. Hoci sa dohodol rámec Fondu na krytie strát a škôd, nie je ideálny a otázky každoročného dopĺňania fondu a zvyšku jeho financovania neboli dostatočne zahrnuté. Skutočne dobrou správou je, že ciele v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov nie sú len vedľajšími prísľubmi, ale sú zahrnuté v konečnom znení.
Al Jaberov záverečný prejav bol plný superlatívov o tom, čo sa dosiahlo. To zjavne nebolo správne hodnotenie výsledkov. Áno, prechod od fosílnych palív je to, čo potrebujeme, a ako taký ho možno označiť za historický, ale záverečný text ako celok má ďaleko od prelomu, pretože stále obsahuje medzery a body, ktoré sú škodlivo zbytočné a nejasné. Zmluva ako celok nevysiela svetu signál, že éra fosílnych palív sa môže konečne skončiť. Tento signál vyslala ochota väčšiny krajín konečne sa viac riadiť vedeckými poznatkami a skutočnou potrebou opatrení v oblasti klímy, ako sme mohli vidieť počas diskusií o postupnom vyraďovaní. Pre mnohých ľudí je to väčší signál, ktorý kričí, že máme pred sebou ešte veľa práce a že čas beží oveľa rýchlejšie ako naše historické kroky. Ako na záver povedal António Guterres odporcom postupného vyraďovania fosílnych palív: “Či sa vám to páči alebo nie, postupné ukončenie využívania fosílnych palív je nevyhnutné. Dúfajme, že nepríde príliš neskoro.”
