február 2024
Bratislavčanov ohrozuje znečistený vzduch
Cyklokoalícia a Znepokojené matky merali znečistenie ovzdušia v uliciach Bratislavy. Z výsledkov meraní vyplýva, že vzduch v hlavnom meste je veľkým rizikom pre zdravie obyvateľov. Organizácie upozorňujú, že problémom narastajúcej bratislavskej dopravy nie sú primárne zápchy ale najmä ohrozovanie zdravia jej obyvateľstva a bezpečnosť. Merania realizovali odborníci z nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe (DUH).
Na demonštráciu zlej kvality ovzdušia v uliciach sa vybrali na prechádzku, ktorá viedla od Hodžovho námestia, cez Štefánikovu a Šancovu ulicu až po Račianske mýto. Odborníci sledovali priamo v teréne dva druhy znečistenia. Oxidy dusíku a ultrajemné prachové častice. Spolu s organizáciami sa prechádzky zúčastnili aj reprezentanti z viacerých inštitúcií, ktoré majú v kompetencii otázky znečisteného ovzdušia. Merania prebiehali aj včera a to pred základnou školou na Vazovovej ulici, na Šancovej, Trnavskom mýte, autobusovej stanici a na Štefánikovej.
“Analýza včerajších meraní naznačuje, že na viacerých miestach V Bratislave je oveľa horšie znečistenie ovzdušia ako ukazujú oficiálne dáta. Výsledky ukazujú naozaj vysoké hodnoty oxidu dusíka aj ultrajemných častíc, ktoré predstavujú riziko pre zdravie” povedala Hanna Rhein z Deutche Umwelthilfe. Doplnila, že ak chce Bratislava ochrániť zdravie svojich obyvateľov, je nutné, aby sa podnikli účinné kroky na znižovanie množstva dopravy v jej uliciach.
Merania potvrdili, že znečistenie ovzdušia je problém, pred ktorým nemôžeme zatvárať oči. Potrebujeme svedomitejšie monitorovať jeho kvalitu na väčšom množstve lokalít a zároveň realizovať riešenia, ktoré znížia atraktivitu individuálnej automobilovej dopravy a zlepšia podmienky pre udržateľné módy. Patrí sem napríklad zlepšovanie pešieho pohybu v meste, výstavba cyklistickej infraštruktúry, zlepšovanie verejnej hromadnej dopravy či zníženie maximálnej povolenej rýchlosti. Bratislava má vyše 700 áut na 1000 obyvateľov, a počet stále rýchlo rastie. Je to 2x viac ako vo Viedni. Naše mesto potrebuje zmenu, a skúsenosti z iných miest ukazujú, že zmena je možná.
Zdravie
Znečistenie ovzdušia má výrazný vplyv na zdravie a to špeciálne pre deti, tehotné ženy či iné rizikové skupiny obyvateľstva. Čím menšia častica, tým hlbšie do organizmu sa dostane a spôsobuje tam problémy. Ide o celé spektrum zdravotných problémov, od astmy, cez poškodenie imunitného systému či poruchy neurologického vývoja.
Ročne na Slovensku predčasne zomrie 5000 ľudí na znečistenie ovzdušia. Škodlivé plyny a jemné častice, ktoré vdýchneme, prechádzajú z pľúc do krvného obehu.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú ohrozené najmä deti, tehotné ženy, starší ľudia, osoby s chronickými ochoreniami.
DETI sú citlivá skupina, pretože majú menšie pľúca, dýchajú rýchlejšie a vdychujú viac znečistenia. Kvôli svojej nižšej fyzickej výške dýchajú bližšie k zemi, kde sa uvoľňujú a koncentrujú niektoré znečisťujúce látky, a to najmä z dopravy.
Znečistenie vzduchu u detí spôsobuje:
- astmu a respiračné choroby
- zvýšené riziko rakoviny
- Alergie
- infekcie horných dýchacích ciest a zápaly stredného ucha
- ovplyvňuje neurologický vývoj, čo vedie k horším výsledkom kognitívnych testov a negatívne ovplyvňuje mentálny a motorický vývoj
- imunitný systém je navyše ešte vo vývoji a tak znečistenie ovzdušia poškodzuje zdravie v detstve a zvyšuje riziko chorôb v neskoršom veku.
Ďalšou citlivou skupinou sú TEHOTNÉ ŽENY.
Podľa vedeckých štúdií majú
- vyššie riziko potratu,
- predčasného pôrodu
- a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa.
Celkovo majú ľudia, ktorí dýchajú znečistený vzduch riziko nádorových, respiračných a srdcovocievnych ochorení, alergické reakcie a zápaly, dráždenie očí, nosa a hrdla, únava, bolesti hlavy a vplyv na reprodukčný systém.
Ultrajemné častice
Čo sú to ultrajemné častice?
UFP – ultra fine particles – ultrajemné častice alebo aj PM0,1 majú veľkosť niekoľko nanometrov. Sú rozptýlené v ovzduší a to dôsledkom ľudskej činnosti – doprava, kúrenie, priemysel – alebo prírodnými procesmi – výbuch sopky, lesné požiare.
Ich malý rozmer je podstatou ich nebezpečenstva, pretože prechádzajú cez pľúca do krvi a môžu tak závažne poškodzovať organizmus. Zároveň sa na ne môžu viazať aj iné škodliviny, čím sa stávajú nosičom ďalších nebezpečných látok (ťažké kovy, organické látky). Organizmus inak reaguje na UFP než na väčšie častice a človek nemá obranné mechanizmy proti ich účinkom. Nárazová a krátkodobá expozícia UFP je nebezpečná, osobitne pre niektoré najviac ohrozené skupiny.
Hoci limity pre UFP zatiaľ nie sú záväzne stanovené, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pokladá hodinový priemer väčší ako 20 000 UFP na cm3 za “vysokú koncentráciu častíc”. Aktuálne diskusie o závažných dopadoch UFP na zdravie z vedeckej obce prenikajú na pôdu WHO a je to zrejme len otázkou času, kedy budú kvalitu ovzdušia záväzne určovať UFP popri NOx a PM.
Vysoké hodnoty ultrajemných častíc sme namerali hlavne na dopravne zaťažených uliciach ako Štefánikova a Šancová. Keďže ide o ulice v husto zastavaných zónach s intenzívnym pohybom chodcov, je potrebné brať tieto údaje na zreteľ a chrániť zdravie ľudí.
Oxid dusičitý – NO2
Prípustné hranice NO2:
WHO odporúča ročnú limitnú hodnotu 10 ug/m3, a 25 ug/m3 za 24 hodín, avšak nie viac ako 3-4 dni do roka.
NO2 pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest, spôsobuje ich zužovanie a znižuje ich obranyschopnosť proti infekciám. Na vyššie koncentrácie NO2 v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s už existujúcim ochorením dýchacej sústavy. Citlivejšie sú hlavne malé deti a starí ľudia. NO2 spôsobuje mierny až stredne ťažký zápal priedušiek alebo pľúc a zvýšenie výskytu akútnych respiračných ochorení.
Hodnoty NO2 namerané na rôznych miestach, napríklad pred základnou školou na Vazovovej, boli vyššie ako v predmetnom čase namerala oficiálna meracia stanica na Trnavskom mýte. Na Vazovovej v čase, kedy prichádzajú deti do školy nemeckí odborníci namerali 64 µg/m3, oficiálny údaj z Trnavského mýta je 47 µg/m3. Niektoré merania teda ukazujú, že reálne znečistenie je na mnohých miestach Bratislavy vyššie.
Toto naznačuje aj štúdia Krajčovičová et al.: Štúdia kvality ovzdušia v aglomerácii Bratislava (SHMÚ 2020)
” Dopravná stanica Trnavské Mýto sa nachádza v pomerne otvorenom
teréne pri križovatke, napriek tomu namerané hodnoty koncentrácií NO2 tesne prekračujú priemernú ročnú limitnú hodnotu. Keďže ide o stanicu blízko cesty, priemerná ročná koncentrácia vypočítaná modelom je v pomerne dobrej zhode s nameranou koncentráciou (Obr. 6) Z mapy na Obr. 7 však vidno, že je v Bratislave pomerne veľa ulíc, v rámci ktorých sú modelované koncentrácie NO2 vyššie ako na Trnavskom Mýte. Ide napr. o ulice Bajkalská, Šancová (vrátane Račianskeho Mýta), Štefánikova, Staromestská-Hodžovo nám.-Nám. 1. mája, Mlynské Nivy-Prievozská, pričom pri väčšine z nich ide zároveň o mestské kaňony výraznejšie ako Trnavské Mýto. Je preto odôvodnený predpoklad, že na týchto mestských úsekoch sa aj v skutočnosti vyskytujú priemerné ročné koncentrácie vyššie ako na Trnavskom Mýte.”
Druhou časťou meraní bude aj meranie oxidov dusíka pomocou dlhodobého merania na 25 miestach v Bratislave, z ktorého budú výsledky známe v máji. Merania sa uskutočnili v rámci dlhodobého projektu meraní koncentrácií NO2 v ovzduší, ktorý aktuálne okrem Bratislavy prebieha aj v Prahe, Ostrave, Budapešti a Sofii.
Počet áut v Bratislave rýchlo stúpa, a pritom riešenia máme, potrebujeme len odvahu ich presadzovať. Aby naše deti mali zdravú a bezpečnú budúcnosť musíme znižovať množstvo áut a emisií a zmeniť spôsob ako fungujú naše mestá.
Dlhodobé meriania kvality ovzdušia si môžete sledovať na stránke SHMÚ alebo projekt MŽP Populair.